Príhovor - AKO TO VIDÍM JA - Mgr. Robert Turák - zakladateľ športovej organizácie RIOSO

Najhlavnejšia myšlienka, akú by sme mali mať je, aby deti robili šport s radosťou. Treba si uvedomiť, že toto všetko robíme hlavne pre deti.

Deti sú rôzne. Niektoré šport baví, niektoré nie. Niekedy sa stretávam s tým, že dieťa nemá vôbec záujem sa zapojiť do športovej činnosti a je tam hlavne z donútenia rodičov. V tomto prípade sa vždy porozprávam s rodičmi a hľadáme spoločné riešenie. Vo väčšine prípadov prestane so športom a prejde do iného "odboru" (umenie, hudba, ...). Každopádne poznám aj prípady, že dieťa dospelo a začalo šport robiť s radosťou. Preto keď sa ma nejaký rodič pýta, či bude jeho dieťa v budúcnosti napríklad futbalista, nemôžem na to jednoznačne odpovedať.

Ďalej sú deti, ktoré šport milujú. Každým tréningom sa zlepšujú, pretože to robia srdcom. O športe premýšľajú aj vo voľnom čase, sledujú zápasy, zbierajú kartičky športovcov, s kamarátmi sa bavia o športe a podobne. V tomto prípade je na nás vytvoriť dieťaťu také podmienky, aby sa aj naďalej pohybovo rozvíjalo.

Berte na vedomie, že aj keď dieťa nebude vrcholový športovec, tak to, že sa deťom venujeme, nie je strata času. Deti sa pri športe učia dodržiavať pravidlá, zásady fair-play, komunikácia so spoluhráčmi, súdržnosť, disciplínu a ďalšie, pre život kľúčové zručnosti.

Autor článku: Mgr. Robert Turák